Monday, December 12, 2005

Goencho Ulo - 2nd Issue - December 10, 2005

OGRLEKH

Konknni mogiank khas korun Romi lipient Konknni borovpeank ani vachpeank amcho maie mogacho nomoskar. “GOENCHO ULO” hea pondralleacho dusro ank tumchea hatamni ghaltana amkam khub khos bhogta. Romi lipientle Konknni bagent ani ek ful fulta. Romi lipientlea Konknni mollbar ani ek noketr udeta. Hem ful odik pormollunk, hem noketr odik porzollunk tumchea sohokarachi khub goroz asa. Ho tumcho sohokar amkam jerul melltolo mhonn ami as ballgitanv.

GOENCHO ULO hem potr zolmant haddpak karonn kitem? Goenkar, Goeant ani Goeam bhair asat te, azun porian Romi lipient Konknni bhas vachtat. Azun poriant Konknni bhaxecho mog ani umallo tanchea kallzamni asa. Ho Konknni bhaxecho mog ani ho umallo Goenkaram bhitor jivo urlearuch Goeant Konknni bhas urtoli ani Konknni bhas aslearuch amchem Goenkarponn astolem. GOENCHO ULO hem potr Goenkaram bhitor Konknni bhas ani tiche vorvim Goenkarponn okhondd korunk proitn kortolem.

Konknni bhaxek ek ithias asa. Romi lipientli Konknni bhas hea itihasacho ek motto bhag. Konknni bhaxechi udorgot Konknniche Romi lipientle buneadicher adarloli asa. Hech buneadicho adar gheun ami Goem rajeant Konknni bhaxek ticho manacho zago melloun gheunk chollvoll keli ani zoit melloilem. Punn khottea noxiban Romi lipientle Konknni bhaxecher add nodor ghali. Haka lagun Romi lipient boroitoleank ani vachtoleank khub luksann zalem hantum matui dubav na. Romi lipientle Konknni bhaxek favo tem sthan ani man mellounk, Romi lipient Konknni bhas boroitoleanchi ani vachpeanchi seva korunk hem nemallem zolmak ailam.

GOENCHO ULO hea nemalleachi bhas sarki sompi ani khoincheay Goenkarak somzota tosli astoli mhonn sangpak amkam khos bhogta. Amchea sadea jivitant ji Konknni bhas ami uloitanv, ani ti uloun dadhoxi zatanv, ti bhas hea nemalleant ami vapurtoleanv. Konknni bhas borovpache nem’ monant dhorun ho vavr ami fuddem vhortoleanv. Hem nemallem vachtana tumkam tem aplench potr koxem disunk zai, hem amchem intesao. Hem intesao monant dovrun hem potr amchea jivitacho ek bhag korunk amche proitn astole.

Amche Goenkar, Goeant asat tache poros chodd, Goeam bhair asat. Bharatachea anek prantamni ani sonvsarachea anek desamni te ximpoddlole asat. Hea sogllea Goenkarank ekvottit kortolo zalear ekuch upai asa ani to mhonnlear Konknni khatir Romi lipi vapurchi. Sonvsarachea chearui kon’xeamni ximpoddlolea Goenkarank Romi lipi bhes bori eta hantum dubav na. Hoch faido gheun Romi lipi Konknni khatir vaprun Goem ani Goenkaram bhitor sombond odik ghott korunk ami vavurtoleanv.

Konknni monis Bharotachea chear prantamni ximpoddlole asat. Te Konknni bhas Romi, Devonagori, Kon’nodd, Farxi ani Molyallom lipiamni boroitat. Konknni bhaxechi udorgot ekvottan korchem kam Romi lipi vaprun borem korum ieta. Soglle Konknni porjek ekvottit korpachem GOENCHO ULO –chem soponn asa. Hem soponn sakar korunk ami pott’tiddkin vavurtoleanv.

Tea xivai GOENCHO ULO Goenchea rajki, somajik, dhormik, xikhxonnik, sonvskrutik ani heram mollancherui apli xidduk nodor dovortolo. Sotak ani nitik xabaski ditolo ani fottik ani onitik virod kortolo. Dhoveak dhovem ani kalleak kallench mhonnpak amkam obhiman bhogtolo.

Goenkaram modem, disan dis thoddo zait veta to Konknni bhaxecho mog ani disan dis viron veta tem Goenkarponn samballunk, tem odik fulounk ani follaunk GOENCHO ULO pramannikponnim vavurtolo mhonn tumkam bhas ditanv.

Hea vavrant tumcho sohokar astolo mhonn amkam khatri asa. Romi lipientle Konknni bhaxeche sevent tumi-i hat bhar galtoleat mhonn ami as ballgitanv.

Zoi Konknni! Zoi Goa!! Zoi Bharot!!!

Tomazinho Cardozo

SUFFOLLAIECHE PANVDDE

TORNATTEANCHE ANVDDE

Sanj zali. Begim begim hanv prasar pavun sorlo ani moddgonvchi bos dhorli. Pun jitle taktiken hanv ailolom title taktiken hanv agxi pavpacho naslom karan amchi bos porvot choddlolea porim khorxeun khorxeun dhanvtali. Hi bos mhatari zalea oxem hanv udgarlom ani teach velar amchi bos okosmat thambli. Bosi mukhar ghaddianchem bhirem aslem jem lohu lohu fuddem vetalem. Khoim tori obghat zala mhunn dubhav nastanam sangonk zatalem. Ani toxench ghodlolem. Xirdona pavtoch rostea-khuxik ek pulsar amkam disli. Ticho sarko ibadd zal’lo ani tanki pasun nikollun poddloli. Eke ghaddiecho itlo nas zalo zalear ghaddi choloitoleachem kitem zalem zait oso proxnn mhojea monant ailo.

Khupxe obghat zatat, khupxe lok rosteacher hea sonvsarak fatt kortat ani obghatak sampddun ontorloleam lokam modem, tornatteamchi sonkea soglleamvon chodd. Khoim dhanvtalem kai he tornatte? Khoim pavunk zai aslem kai tankam? Xevottak khoim pavlem te? Amcheach gavant, vaddea-vaddeamnim zonnzonnit varea porim motorcycle-i dhanvtat. Rosteavelo lok khuim dhanvta kai ho mhunntat pun motorcyclekar ‘dhoom macha de’ ho sur gaitat.

Motorcycle sovkas choloun umed mellonam ani rosteacho dunvor kaddlea xivai motorcycle hatant ghetloli mhunn disonam. Zonnzonnit varea porim bhonvop, tontonnit adsora sarke muscle dakhovop, T.V. model-am porim nhesop, kensacher il’lo so rong ghalop ani huskea vinnem jieupacho aichea tornatteancho hetu. Tornnem rogot fokot ek ghoxtt manta, ti mhollear ‘No Fear! No Rules’ – bhirant nam, kaide nam, donui dobeant. Aichea tornatteank zai svotontrtai zai tem korunk, zai thoim bovunk, zai tem nhesunk, zai titlem-i aple muttint dhorunk. Zaitim sopnam te sopnettat ani jednam chintnam xarti pavonam tednam niraxi zatat. Heach karonna pasot aiche tornnate xinkunk fattim pun mouza marunk fuddem. Let’s party guys! Let’s rock! Oxem te udgartat. Xinkon konn feliz zala? ho proxnn tanchea monant khellta ani xinkop nastanam such bhogpacho rosto sogott zana - tarvar vo Londonak voch ani ‘kar lo duniya mutthi mein’.

Suffollai vo “success” zaun asa aiche piddicho mantra. Suffollai mhollear kitem gai? Poixe! Money spells success. Tum sukhi asum vo nasum, tum dev bhirantin jieum vo folgam marum, tuka xinkop asum vo nasum, Poixe aslear monis tu! Poixe aslear savkar tu! Poixe aslear successful tu!

Poixe sogllench nhoi ‘Money cannot buy everything’ oxem thodde zantte vagtole pun ‘without money can anybody survive?’. Aicho sonvsar duddvancher cholta. Poixe aslear pulis tujea bolsant, soirim tujea darant, ixtt tujea ghorant ani xezarim tujea angnant. Poixe aslear tujean vhoddlo bopko marunk zata, zai te bhaxen nhesunk zata – Denim vo Levi jeans, funky t-shirt, Nike vo Reebok shoes, Jockey underwear, pormollit cher, hatak Omega ghoddial, ek motem mascot tosich gollean ek sorpolli, bolsant latest model mobile phone ani ganv gazoitoli ek bullet vo Chevrolet Tavera ani sogllo lok ‘dekhte reh jayenge’.

Aiche piddik suffolai zai pun tras gheunk naka, ‘success’ zai pun ‘hardwork’ naka karan ami “ready-made” sonvsarant jietat. Ek button damblear machinantlean coffee ieta, internet-ar ek button dambun tujean Amerikechea bazarant shopping korunk zata. Ek button amchim sopnam sakar korpi machinachi atam ami vatt polleta. He babtint hanvem tornatteanchea nanvan Christmas father-ak ek SMS dhaddla ani to amkam toslem machine haddtolo mhunnon tachea ienneak axeun ravtam.

“Christmas father io io, Christmas father io

Sogllim bhurgim anondan, vatt polloit asam”

Branco Vales, Agacaim

TORNIM PANAM

AMCHI BAG: 1

TULLOS

Fattlea ankant tumi TSKK bage vixim mottvean vachlanch astolem. Hea anka thavn Kendrache bagent aslolea kaim zhaddam vixim ami zanna zaun ghevum-ia. Aichea ankant ami Tullos hea zhaddacher nodor ghalum-ia. Hindu lokanchea ghora samkar tullos astach. Hem zhadd sobaiek mhonn konn lainaslo taka vokti mol aslem ani hem zhadd upiogi mhonn lok laitale. Atanchea kallar hea zhaddachem mol choddxea lokank kollunk laglam ani zaito lok atam hem zhadd aplea porsamni lavpak lagleat.

Tullxichem Inglish nanv : Holy basil, Sacred basil

Botanical nanv : Ocimum Tenuiflorum

Bharotant soglle kodden hem zhadd amkam polleunk mellta. Tullxichea pananchi ruch koddu ani tik. Tankam boro pormoll ieta. Hea zhaddache soglle bhag upiogak ietat. Tullxichea panancho, mullancho ani biyancho voktant upiog zata. Tullxichim zhaddam ghora bhonvtonnim aslear zollari ghorant unneo zatat.

Vonkunk zata zalear tullxichea rosant mhonv ghalun sokallim gheunk zai. Pottant gesacho tras zalear tullxicho ros aleacho ros, miriancho pitto, tup ani mhonv ghalun ghevpak zata. Thonddi zalear tullxichim panam ukddun kosai korun pietat. Hech borabor, mutachea vikarant ani katichea vikarant tullos upiogak ieta. Kallzak rogtachi purvonn kortolea xiranche piddek tullxicho vapor kortat. Angak kodd zalear tacher ilaz korunk, asmachem asloleank, pulmavant thonddi zalear, chortem zalear, bhurgeank pottant ges zaun tras zait zalear, kan usollta zalear voktant tullos vaportat. Uchkeo va khellnneo iet ravot zalear tullxicho vapor kortat.

Preeta Naik

TSKK, Porvorim

Kaddio Boddio: 2

Makddacho Khell

Makodd aplea hatant ek maslli ghevun rukar bosun aslo. Guruk tem vichitruch dislem. Makodd follam, fulam ani panam khavpi. Dekun gurun makddak vicharlem, " Maslli hatant gevun tum kitem kortai?"

"Ti maslli udkant buddun mortali. Hanvem tika mornnantli vattaili" makddan zap dili.

Dedd xanneanchem okkol dhomprant asta.

Pratap Naik, S.J.

Bhokti Sobhann

1. AILAM HANV

Ailam hanv tuje samkar

ailam magunk ek upkar.

Savlli tuji mhojer urum

savllent tujea jivit fulum.

Maya tuji mhojer denvum

doya tuji mhaka mellum.

Nodor tuji mhojer asum

prosad tuzo mhaka labum.


Pratap Naik, S.J.

SMS:1

Ek dis maincho.

Ek dis sunecho.

Maink sun na.

Sunek maim na.

Tor to dis konnacho?

Maincho na zalear sunecho.

Santa Claus

MIGUEL RUZARICHIM FOKANDDAM:1

Evropachea eka lhan desacho Ethelredd mhonlolo raza aslo. Desachea lokak ho raza boro lagonaslo. apnnak somest lokan man diunk zai mhonn tannem ek upai kaddlo. Aplem chitr ghalun lakhamni lakh topal tiketti chhapunk tannem formailem. Tiketti chhapleo khoreo, punn lokan teo vikteo ghetleoch nant.

Hem polleun razak samko rag ailo. Tannem postt masttor jeralak apoilo ani vicharlem," Hanvem chhapunk lailoleo tiketti kiteak vikun geleo nant?"

"Saiba, lok mhonntat teo tiketti sarkeo chikttonant." postt masttor jeralan zap dili.

Razan ek tikett ghetli ani ti sarki chiktotta tem pollelem. Tannem vicharlem, "Lok kiteak oxeo fotti martat?"

Post masttor jeralan mhonnlem, "Saiba, teo tiketti sarkeo chikttotat tem khorem, punn lok tikettiche dusre vatten thimpi laitat.

Matthew Almeida, S.J.

KHANN JEVONN:1

Kombiechi Xakuti

( Fowl Chakuti )

1 Kil kombi ( Nitoll korun sumarachea kuddkeamni kator ani il'lem mitt lavun kuxik dovor. )

150 gram (sumar 6 kuleram ) tup

10 piyav

1 narl (ek kantun tacho datt ani patoll ros kadd ani veg-vegllea aidonamni dovor. Dusro kantun, chun don xindlolea piyava sangata il'lem tup ghalun bhaz. )

2 kuleram kotmireo

1" holldicho

15 sukeo ghatti mirsango

4 miriam

Heo voileo chearui vostu veg-veglleo kailir il'lem tup ghalun bhaz ani magir vangddach barik vatt.

6 kalafuram

2" tikiecho

1/2 zaifoll

3/4 chomcho boddixep

1 kuler khoskos

1" potri

Heo 6 vostu veg-veglleo il'lea tupant kailir bhaz ani magir vangddach barik vantt.

4 piyav xind ani tankam fonn'nn mar. Handdient kombieche kuddke ghal ani bore bhaz. Kotmir ani her mosalo ghalun vattlolem tantum ghal, firoi ani narlacho patoll ros ghal ani mas xizosor xizoi. Urlole piyav chear kuddkeamni kator ani bazlolem chun vattun dovorlolem tache soit handdient ghal ani firoi. Uprant kalafuram, ani her mosalo vatlolo tantun ghal ani magir nar'lacho datt ros ghal. Mov ujear sumar 10 minut xizoi. Goroz titlem mitt ghal. 2-4 Limbeacho ros xinvrai ani mezar kadd.

Joyce Fernandes

Ponnji

BHURGEANCHI PODDVI

Isopacheo Kannio:2

Landdgo ani Bokddechem Por

Ek dis eka bokddanchea hinddantlean bokddechem ek lhan por vatt visrun dongrar pavlem. Taka vatter ek kolo mell'lo. Jivitant poilech pavtt bokde poran koleak pollelolem dekun tem khub bhielem. Tea bokdde porak dhorun khaunchi manddnni kolean keli. Ragacho avaz korun tannem bokddechea porak mhonnlem: "Porum tuvem mhozo okman kel'lo, dekun mhaka polleun tum khoim dhanvtai?"

Bokddechea poran ozapun mhonnlem, "Mhaka azun ek voros zaunk na." Tednam kolean mhonnlem, "Borem, borem, tum mhoje lagim xanneponn uloum naka. Kaim disa adim tuvem mhojea xetantlem tonn khaunk na?" " Hanv azun tonn khaunk xikunk na. Mhonntoch tonnachi ruch mhaka khobor na." bokdde poran zap dili.

Kolo matso nirxelo, punn dhir gheun mhonnalo,"Mhoje zhorichem udok tum kiteak piel'lem?"

Bokdde poran bhieun mhonnlem, "Hanv kednanch udok pieunk na. Hanv azun mhoje avoichem duduch pietam."

Bokddechea porak khaunk kolo rakun aslo. Dekun to mhonnalo, "Mhaka atam chodd bhuk laglea. Jevonn zal'le bogor hanv atam ghora vechom na. Oxem mhonnun tannem bokddechea porak dhorun khelem.

Dusreank ghat kortoleank nibak ek nivnnem zai asta. Jem vaitt korunk tannim chintlam, tem kel'le bogor tankam nhid poddona!

Anagha Kamat

Alto Porvorim

Amchim Umannim:

11. Apoinastana lagim ieta, dukhoinastana killonch marta. (Zollar)

12. Aplem ang apnnak disona. (Dollo)

13. Amger aile teg zonn soire, dog bhair ravle, eklo bhitor riglo. (Vhanno bhair soddun soiro bhitor choddta)

14. Amger ek ghanno asa, xembor vorsam ghunvlearui ek konn soit dollina. (Ghoddiall)

15. Kallea ranant kalle bokdde chortat. (Uvo)

16. Khillo na, ganch na, vonntir umkollta. (Savlli)

17. Khorem kudoll nastana khonnta, hatpaim nastana cholta, tondd nastana bob marta. (Dorya)

18. Ganv bhonvta tori savlli disona. (Varem)

19. Gimantui vhanvta, pavsantui vhanvta. (Nak)

20. Gori gori manestinn, matear uzo gheun ubi. (Vat)

Netra Veluskar

TSKK, Porvorim

Bhurgeancho Sonvsar:1

Amchea Deva

Amchea Deva,

pav ga saiba.

Ami tuka nomon kortanv.

Tujea nanvan Konknni xiktanv.

Tum amcho bapui.

Tum amchi avoi.

Ami tuji mogall bhurgim.

Ekamekachim bhavbhoinni.

Tuji bhurgim ami Konknni.

Gaitanv sodam tujim gannim.

Pratap Naik, S.J.

Gineanak Sarem:1

Gineanak Sarem he spordhent fokot poili te dhavi klas meren xikpi bhurgemni matr vantto gheum ieta. Zapo boroun hea sokoilea pot'tear 17 Dezembr 2005 bhitor dhaddat va haddun diat. Eklean ekuch chitt dhaddunk ieta. Poilem ani dusrem oxim don inamam astolim. Eka poros chodd zonnamni sarkeo zapo dhaddleo zalear sort ghalun inam ditoleanv. Amkam chitt boroitana tumcho fon nombor va e-topal (e-mail) borounk visrum nakat. Zapo dhaddunk pot'to:

Gineanak Sarem:1

TSKK

B.B.Borkar Road

Alto Porvorim, Goa - 403 001

Heo sokoileo vostu konnem sodun kaddleo?

Viman
Ball Pen
Saikol
Mottar saikol
Kagod
Alfinet (safety pin)
Transisttor
Hatachi ghoddiall
Taipraittor
Bomaddo/fugo/poskatto (Balloon)
Zapo:

Orville Wright ani tacho bhav Wilbur wright
John J. Loud
Kirkpatrick Macmillan
G. Daimler of Cannstatt
Cai Lun of China
Walter Hunt
Bardeen Shockley and Brattain
Bartholomew Manfredi
Pellegrine Tarri
Jacques and Joseph Montgolfier
Dipali Sankolkar

TSKK, Porvorim

0 Comments:

Post a Comment

<< Home